DEFINÍCIA COVID-19

Ochorenie, ktoré spôsobuje terajší koronavírus, sa nazýva COVID-19. Doslovne sa jedná o skratku z anglického Corona Virus Disease 2019. Dvojčíslie 19 teda signalizuje rok prepuknutia terajšej svetovej pandémie.
Vírus, ktorý toto ochorenie spôsobuje, sa volá SARS-COV-2, čo je skratka anglického Severe acute respiratory syndrome coronavirus 2. Do slovenského jazyka by sme to mohli preložiť ako druhý koronavírus SARS. Samotný SARS, teda ťažký akútny respiračný syndróm, je ochorenie, ktoré sa rozšírilo v Ázii v rokoch 2002-2003. Súčasnú pandémiu spôsobuje koronavírus, ktorý je zrejme blízkym príbuzným toho, čo spôsoboval SARS pred 18 rokmi.
SARS-COV-2 patrí do skupiny vírusov, ktoré sa nazývajú koronavírusy. Predpona korona v názve odkazuje na proteínové výbežky týchto vírusov, ktoré pripomínajú kráľovskú korunu

PRÍZNAKY

Ochorenie COVID-19 sa prejavuje príznakmi, ktoré sú na prvý pohľad podobné chrípke. Aj preto je v mnohých prípadoch dnešný koronavírus s chrípkou zrovnávaný a často bagatelizovaný.
U rôznych ľudí môžu mať tieto príznaky rôznu intenzitu a často je kľúčovou momentálna imunita jedinca. Vírus je predovšetkým nebezpečný u ľudí trpiacich s pridruženými chorobami srdca a pľúc. Chorobu môžu sprevádzať aj ďalšie príznaky ako bolesť hlavy, bolesť svalov a kĺbov, upchatý nos, nevoľnosť a zvracanie, hnačka, zimnica. 
Iba vo veľmi vážnych prípadoch nastupuje veľmi vysoká horúčka, vykašliavanie krvi, znížené množstvo bielych krviniek v krvi a zlyhávanie obličiek. 
Veľmi dôležité je, že v drvivej väčšine prípadov nemožno ochorenie COVID-19 na základe príznakov rozlíšiť od chrípky. Na presnú diagnostiku je potrebný test.

​ŠÍRENIE PANDÉMIE A AKO OCHRÁNIŤ SVOJU RODINU

Dokonca aj ľudia, ktorí nemajú žiadne príznaky, môžu chorobu roznášať. Preto je dôležité v prípade príznakov, aj keď sú mierne, ostať doma. Ak to okolnosti neumožňujú, tak minimalizovať kontakt vo väčších skupinách ľudí. Jednym dychom však dodáme, že trávenie čo najviac času vonku počas slnečných dní je jedným zo spôsobov ako si veľmi nenáročne pomôcť dobudovať imunitu.  

Kvapôčky s obsahom koronavírusu dokážu ostať až niekoľko hodín vo vzduchu. Preto často vetrajte.  

Kvapôčky sa ďalej usádzajú na povrchoch, prípadne sa na ne môžu dostať na rukách ľudí. Na rôznych povrchoch dokáže koronavírus prežiť prekvapivo dlho a infikovať ďalších ľudí, ktorí sa povrchu dotknú a následne sa dotýkajú rukami tváre či očí. Na plaste a oceli dokážu prežiť až niekoľko dní (2-3 dni).

Naefektívnejšou stratégiou je dôkladná dezinfekcia povrchov a to predovšetkým tých, s ktorými prichádzame najčastejšie do kontaktu mimo svoj domov alebo naopak sa ich dotýkajú ostatní ľudia, či zákazníci. Od kľúčov, mobilných telefónov, až po okuliare a kľučky na dverách. Účinné sú dezinfekčné prostriedky s obsahom aspoň 62% alkoholu, prípadne s obsahom peroxidu vodíka či chlórnanu sodného. Pozor však na chémiu, ktorá môže spôsobiť rozleptanie pokožky.

Najlepšou zbraňou je preto prevencia, respektíve snaha spomaliť šírenie infekcie tak, aby v jednom momente nebol počet nakazených, ktorí na prežitie budú potrebovať hospitalizáciu a intenzívnu starostlivosť, vyšší, než je kapacita nemocníc. 

VHODNÁ PREVENCIA PRED KORONAVÍRUSOM

1. Časté a dôkladné umývanie rúk. Dbajte na priestor medzi prstami, v záhyboch koze alebo za nechtami.
2. Nosenie rúška na verejných priestranstvách a  mimo svoj domov.  
3. Uprednostnit jednorazové papierové vreckovky pred látkovými, ktoré po použití zahodíte do koša.
4. Vyhýbanie sa blízkemu kontaktu  ľuďom s príznakmi nádchy alebo chrípky a dodržiavanie ideálne dvojmetrovej vzdialenosti napr. v obchodoch.
5. Vyhýbanie sa miestam s vyššou koncentráciou ľudí, neorganizovanie rodinných návštev a to hlavne ak sa jedná o najpostihnuteľnejších ľudí nad 65 rokov, alebo ľudmi trpiacich na kardio alebo respiračné problémy, ktoré však nesúvisia s koronavírusom.
6. Pravidelná dezinfekcia povrchov, pracovných plôch a pomôcok v domácnosti, na pracovisku a autách s ktorými prichádzame do bezprostredného kontaktu pred vstupom do domácnosti.